Pliska a Preslav: včasnostredoveké rezidencie bulharských vládcov
Najnovšie objavy z územia Prvej bulharskej ríše (681 – 1018) revidujú doterajší pohľad na včasnostredoveké mocenské centrá na Balkáne. Patria k nim predovšetkým rezidencie bulharských vládcov v Pliske a Preslavi. Z historických prameňov je známy príbeh o tom, ako si chán Krum nechal zhotoviť pohár z lebky byzantského cisára Nikefora I a pripíjal si ním pri hodovaní v Pliske. Preslav sa stala útočiskom pre žiakov Cyrila a Metoda, vyhnaných z Veľkej Moravy. S podporou cára Simeona tu založili školu, ktorá sa v 10. storočí stala centrom slovanského písomníctva. Archeologické výskumy, ktoré na oboch lokalitách započali už koncom 19. storočia, odkryli paláce vládcov, sídla aristokratov, pohanské a kresťanské sakrálne stavby, ako aj obydlia bežného obyvateľstva. Avšak až veľkoplošné geofyzikálne prospekcie z posledných rokov odhalili rozsah oboch metropol. Umožnili nám rekonštruovať ich vzhľad, zamyslieť sa nad ich fungovaním a porovnať ich s inými centrami svojej doby.
O fascinujúcom svete Bulharov a Slovanov prvej bulharskej ríše a nových objavoch expedície archeológov z Masarykovej univerzity v Brne príde do Archeologickej kaviarne porozprávať odborník na geofyzikálne prospekcie v archeológii a na výskum včasného stredoveku doc. Dr. phil. Peter Milo.
Vítaní sú záujemcovia z radov širokej verejnosti.
Vstup je voľný, vstupné dobrovoľné.