Abstrakty

ARCHEOLÓGIA NEVIDITEĽNÉHO – PREDNÁŠKA A UVEDENIE NOVEJ PUBLIKÁCIE

Väčšina archeologických objektov a štruktúr sa v súčasnosti nachádza pod zemským povrchom a sú tak pre voľné oko pozorovateľa neviditeľné. Avšak pri prehľadávaní mapových podkladov, literatúry, či najnovšie už aj dostupných dát z leteckého laserového skenovania (LLS) je možné zachytiť rozmanitosť archeologického kultúrneho dedičstva na Slovensku.

Pri koncipovaní monografie bolo spoločným menovateľom využitie geofyzikálnych metód – predovšetkým magnetometrie. Prieskumy boli realizované na rôznych typoch archeologických nálezísk na rozličných miestach v rámci Slovenska. Týmto spôsobom sa nám podarilo priniesť nové dáta k náleziskám, ktoré sú porušované, hrozí im zničenie alebo o ktorých boli známe iba strohé informácie. Objem nameraných dát rovnako ako ich jedinečnosť a potreba ich prezentácie viedla k myšlienke ich komplexnej publikácie.

Za vlády cisára Marca Aurelia vzplanuli na severných dunajských hraniciach Rímskej ríše dlhotrvajúce, tzv. markomanské vojny (166–180 n.l.). Rimania vtedy podnikli viaceré vojnové expedície za Dunaj, aj na územie dnešného Slovenska. Z antických správ sa o týchto vojnách zachovali len veľmi fragmentárne údaje, takže miesta, kam rímske vojská prenikli a kde počas týchto výprav táborili, zostávali neznáme. Dlhú dobu jediným svedectvom bol len rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne.

Rímske vojská si počas vojnových výprav budovali zväčša len dočasné poľné tábory opevnené priekopou a valom, ktoré však už dávno z povrchu zeme úplne zmizli. Cieleným archeologickým bádaním v poslednom štvrťstoročí sa ich stopy predsa podarilo objaviť na Slovensku, v Dolnom Rakúsku i na Morave. V prednáške budú prezentované niektoré metódy (letecký prieskum, geofyzikálne merania, sondáže, systematické zbery, možnosti datovania), ale hlavne výsledky týchto archeologických objavov. Vďaka nim totiž dnes už poznáme viaceré miesta, kde počas vojnových výprav v dobe markomanských vojen rímske vojská Marca Aurelia prekročili Dunaj, kde táborili, kadiaľ postupovali, kam smerovali, i ktoré oblasti kontrolovali a dočasne okupovali.

ČO VIE POVEDAŤ ARCHEOLÓGIA K PROBLEMATIKE VEĽKEJ MORAVY?

Charakter včasnostredovekých mocenských a ekonomických zoskupení v Európe je jedným z veľmi diskutovaných bodov výskumu archeológov ako aj historikov. Do tejto problematiky spadá aj výskum sociálnych a ekonomických vzťahov na Veľkej Morave. Závery z tohto výskumu sú pritom veľmi citlivo vnímané a široko diskutované nielen odbornou verejnosťou. V prednáške sa preto zameriame práve na hľadanie odpovedí na otázky, čo bola Veľká Morava a ako to vlastne celé mohlo fungovať. Archeologický výskum v našom geografickom priestore, ktorý sa z rôznych uhlov pohľadu dotýka uvedenej problematiky, má niekoľko desaťročnú kontinuálnu tradíciu. Vďaka tejto kontinuite vieme, že práve archeológia je jedna z primárnych disciplín, stojacich v centre diskusie o Veľkej Morave.

V úvode prednášky si predstavíme základný rámec diskusie o charaktere včasnostredovekých mocenských zoskupení v strednej Európe (primárne o charaktere Veľkej Moravy), ako aj teoretické východiská, na ktorých stoja hlavné názorové prúdy tejto debaty.
Ďalej budeme prezentovať multidisciplinárny archeologický výskum (okrem archeológie na tomto výskume participuje veľké množstvo prírodovedných disciplín ako archeobotanika, archeozoológia, geoarcheológia, palynológia a pod.), ktorého primárnou snahou je pochopenie a popísanie sociálnych a ekonomických interakcií na Veľkej Morave.

Po krátkom pohľade na metodiku tohto výskumu (od terénnych aktivít až po laboratórne a analytické spracovanie dát) si predstavíme konkrétne archeologické výskumy, ktoré predstavujú hlavné oporné body našich záverov. V týchto výskumoch budeme sledovať uvedenú problematiku na archeologických dátach z veľkomoravských sídlisk a pohrebísk, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednom okolí jedného z najvýznamnejších veľkomoravských centier Mikulčíc-Valov.

V závere prednášky opäť svoju pozornosť nasmerujeme na globálnejší obraz o Veľkej Morave, ktorý sa snažíme vytvoriť na základe prezentovaných archeologických výskumov.

Prednáška sa uskutočnila v rámci projektu AV ČR, Strategie AV21, program: Evropa a stát: mezi barbarstvím a civilizací: Zázemí hradiště Mikulčice-Valy v 9. století.