Bohatstvo ukryté nie iba v črepoch…

Hradisko Smolenice-Molpír a jeho nadregionálny význam vo včasnej dobe železnej

Všetkých záujemcov o pravek pozývame na tretiu tohtoročnú prednášku Archeologickej kaviarne. Bude sa konať v stredu 17. apríla 2024 v čase od 17:00 v Archeologickom múzeu v Bratislave.

O aktuálnych poznatkoch o Molpíri a jeho osídlení v staršej dobe železnej bude rozprávať vynikajúca špecialistka na túto lokalitu a dobu halštatskú PhDr. Susanne Stegmann-Rajtár, CSc. z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Poloha Molpír v Smoleniciach je v archeologickej literatúre známa už od 19. storočia. Systematické terénne výskumy sa na Molpíre realizovali v rokoch 1963 až 1971, výskumy menšieho rozsahu v rokoch 2008 a 2015. Najväčšie množstvo odkrytých štruktúr a archeologických nálezov patrí do staršej doby železnej, ktorú nazývame aj doba halštatská (8. – 5. stor. pred n. l.). Vtedy sa vybudovalo mohutné hradisko o rozlohe 12 ha.

Dobre organizovaný a opevnený sídliskový komplex pozostával z hlavného nádvoria – tzv. akropoly a dvoch predhradí. Hradisko bolo situované na strategicky výhodnom mieste, popri ktorom prechádzala dôležitá komunikácia smerujúca z juhovýchodoalpskej oblasti, cez Bratislavskú bránu pozdĺž výbežkov Malých Karpát. Blízkosť Malokarpatských priesmykov zároveň umožňovala bezprostredné prepojenie Považia so Záhorím a Pomoravím. V súvislosti s náhlym a katastrofickým zánikom Molpíra pravdepodobne na začiatku 6. stor. pred n. l. sa v priestore stavieb hlavného nádvoria zachovalo na miestach s mohutnou deštrukčnou vrstvou obrovské množstvo predmetov dennej potreby a inventára obydlí.